Dnes som mala (a ako zistujem, tak este stale mam) taky streteavaci den :) Stretla som zopar ludi, ktorych som uz dlhsie nevidela, a ked to bolo sice len na malu chvilku, tak ma tie stretnutia velmi potesili a zlepsili naladu.

Ako kazdy parny tyzden v stedu som aj dnes mala cviko z chemie. Robili sme dalsie uzasne pokusy a reakcie...a dokonca sa mi podarilo prasknut skumavku, teda ani nie tak mne, ako tomu plamenu, nad ktorym som ju zohrievala :D ale ved aj to patri ku praci v chemickom laboratoriu ;) Pisali sme dalsiu pisomocku, z ktorej som mala konecne viac ako 2 body, takze dnesne cviko hodnotim celkovo pozitivne. Nabuduce uz len napiseme zapoctovku a spravime posledny labak a huraaa koniec anorganickej chemii :)

Prave tak rozmyslam, ze clovek sa ma stale z coho tesit. A snazim sa hladat vo vsetkom aspon kustik toho pozitivneho, lebo zivot je krajsi, ked sa clovek ma z coho tesit.

Ja sa momentalne uz velmi tesim na to, ked uz budem mat porobene skusky. Tesim sa domov. Na snowboardovacku. Na moj novy notebook, ktory momentalne odpociva v pokoji doma v PO. Tesim sa do PO. Tesim sa na Vianoce a pevne dufam, ze budu krajsie ako tie minulorocne.
Tesim sa, ze sem mozem pisat a mozno prave takymito mojimi...ani neviem ako to nazvat...proste tym, co tu pisem...ze mozem niekoho povzbudit...teda ak to este niekto vobec cita. Ale tak pisem apon pre dobry pocit, pretoze chcem dakde dat to, co momentalne citim, ned cim rozmyslam.

a tak sa tesim, ze si si prave ty toto teraz precital. prajem ti krasne den plny veci, z ktorych sa mozes tesit :)

Takze sa znova ozyvam po veeeelmi dlhej odmlke, ale kto chcel vediet, co so mnou je, tak sa dozvedel ;) Vacsinou teraz uz fungujem na facebooku, a ani nemam vela casu pisat na blog, takze len tak v skratke...
...ci, ale mi to chybalo, ma to daco doseba :D

No, takze momentalne som, byvam, studujem...a neviem co vsetko este ...pracujem dokonca...v nasom velkom hlavnom meste - v Bratislave. Celkom rychlo som si tu zvykla, skola je super, intrak bez svabov a plesni, takze sa z toho este vytesujem. I ked obcas mam slabe chvilky nostalgie...Presov a ludia moji najblizsi mi veeelmi chybaju, je to tu tazke bez nich, ale snazim sa to zvladat. A ked uz nevladzem, tak mam niekoho, kto ma podrzi a doda novych sil - moj uzasny nebesky Otecko. Prave teraz, ked som daleko od domova a priatelov, tak este viac citim jeho pritomnost a starostlivost...a vsetko, co potrebujem, aby som to tu nejako vydrzala...a zatial sa dari.

Ta tolko asi odo mna nateraz, neviem kedy zase nieco nove napisem, no idem dalej pracovat a prepisovat poznamky z botaniky nizsich rastlin...sak sranda musi byt...ale ne, skola ma fakt bavi, a medina ma uz ani nelaka...mikroskopovanie je super, skoro na kazdom cviku...aj labaky z che sme zatial prezili bez vybuchov...a so spoluziakmi mam zatial velmi dobre vztahy, takze Boh sa naozaj stara...

Dovi zatial....fajneee :D:D:D