Včera som bola na túre na Šimonke(taký kopec za Zlatou Baňou,pri Dubníku).Ráno o 7.45 sme sa mali(Tessa,Erik,Oktam a ja)stretnúť na autobusovej stanici. Budík som mala nastavený na 6.30,ale asi som ho nejak vypla,keď zvonil,lebo som sa zrazu zobudila o 7.17(autobus do mesta mal ísť o 7.35,ale ešte bolo treba ísť 1km pešo na zastávku).Rýchlo som vyskočila z postele a mala som šťastie,že u nás bola babka,ktorá mi urobila desiatu.Za 10 minút som sa vychystala a utekala som na autobus.Stihla som ho a na stanicu som prišla načas.Oktam tam už bol a Erik o chvíľu prišiel.Myslela som,že Tessa už nepríde,lebo sme sa v piatok dohodli,že pôjdeme spolu ráno na autobuse na stanicu,ale ona v buse nebola.Chalani ma prehovorili,aby som jej zavolala,či naozaj nepríde.Po pár zazvoneniach mi zdvihla a povedala,že som ju práve zobudila :),bola skalmaná,myslela,že to už nastihne.Ale ja som jej poradila,že môže nastúpiť aj na Solivare.A tak sme sa nakoniec stretli v buse.
Vystúpili sme až na konci Zlatej Bane a šli sme strmou asfaltkou.Našli sme tam lavičky,a tak sme si sadli a najedli sa.
Nevedeli sme kadiaľ máme ísť.Ja som si pamätala cestu,ktorou sme tam išli pred 3 rokmi,ale Erik hovoril,že máme ísť po asfaltke.A keďže on je starší,tak sme šli po asfaltke.Hodinu sme chodili,šmýkali sa(tam bol už totiž sneh aj ľad),až sme prišli k rázcestiu.Keďže tam nebola žiadna šípka,ktorá by ukazovala smer an Šimonku,hlasovali sme,či pôjdeme k opálovým baniam alebo sa vrátime.Nakoniec sme sa dohodli,že sa vrátime a pôjdeme tou cestou,o ktorej som hovorila ja.Tak sme zabili dve hodiny.
Začali sme opäť na začiatku,ale tentoraz sme šli po lesnej ceste.Niektoré úseky som si pamätala,no niekedy som si nebola istá,či ideme správne.Ale na naše prekvapenie sme asi po dvoch hodinách cesty dorazili pod Šimonku.Na chvíľu sme zastavili,najedli sme sa a pokračovali sme až na vrchol Šimonky.Cesta trvala cca.15 minút.Na vrchole bolo dosť chladno(-1 stupeň Celzia)a fúkal ostrý vietor,takže sme odtiaľ chceli ísť rýchlo preč,ale ešte sme čakali na Erika,ktorý si ešte obzeral okolie kopca.Dole sme zišli dosť rýchlo a tak sme sa rozhodli,že pôjdeme ešte k vysielaču Dubník.Aj k nemu sme došli dosť rýchlo,ale museli sme sa ešte dostať na asfaltku,ktorá vedie až na Zlatú Baňu.Začali sme obchádzať okolo plota(lebo vysielač je oplotený),bola to nekonečná cesta.Asi o 20 minút sme konečne dorazili k asfaltke a tam sme sa zložili a začali jesť.Keď sme sa najedli,pustili sme sa po asfaltke.Šli sme cca.2 hodiny a opäť sme boli na začiatku,pri lavičke,kde sme ráno raňajkovali.Zase sme sa najedli a pokračovali sme do dediny.Tessa sa už nevedela dočkať,kedy už budeme v krčme a dáme si čajík.
V krčme bolo teplučko a mali sme dosť času,aby sme sa zohriali,nakoniec sme sa už nevedeli dočkať,kedy konečne pôjde autobus do Prešova.
Ale domov sme dorazili šťastne po namáhavom dni plnom smiechu,šmykov,smiechu,zimy a snehu aešte raz smiechu :) * :) * :)
potom tu možno dodám aj nejaké foto a tí,čo ste s nami nechceli ísť,môžete banovať,že ste tam neboli

V piatok sme mali u nás na fare veľkú mládež(dorast,SŠ mládež,KECY,VŠ mládež a pracujúci),stretli sme sa všetci spolu opäť po mesiaci.Na mládež prišli aj mládeže CB,AC aj RKat(a možno ešte aj iné).
Celú mládež otvorila scénka(v ktorej som hrala aj ja),ktorú každý pochopil inak.My sme ju robili so zámerom ukázať,ako sme sa celý mesiac tešili na mládež :)
Bolo nás tam okolo 90(aspoň Slavo si tak tipol).Tému mal opäť Peťo Michalčík. Rozprával o tom,kto je to BOH.Pustil nám aj video(kázeň jedného Američana),ktoré bolo celé o Bohu.O tom,že On je Kráľ kráľov,je neopísateľný,večný, všemocný,najlepší priateľ,záchranca,lekár...
Po skončení mládeže bolo občerstvenie(okrem iného aj bagety,ktoré sme pred mládežou vlastnoručne plnili) a ľudia sa mohli rozprávať.
Bol to fakt super čas,lebo tam bol aj náš Boh :)

Včera som sa vrátila z Ošpekačky z Obišoviec.Všetko sa začalo v stredu večer,cestou vlakom do Obišoviec.Kde mame vystúpiť sme vedeli podľa vzhľadu stanice,lenže vonku bola tma(takže sme netušili,kde sme).Vedeli sme,že máme vystúpiť 2 stanice za Drienovskou Novou Vsou,ale zabudli sme,že v Drienovskej sú 2 stanice(niekto to vraj vravel,ale ja som to nepočula).A tak sme sa pred tou zastávkou,kde sme si mysleli,že máme vystúpiť pozbierali a pripravili na vystupovanie.Vlak zatavil a ja som otvorila dvere,aby sme sa presvedčili,či máme naozaj vystúpiť.A zistila som,že sme v Ličartovciach.Sme boli prekvapení a sme dúfali,že sme Drienovskú neprešli.Ostávalo nám len čakať.Keď sa vlak pohol Tessu mierne hodilo o dvere WC,ktoré sa otvorili a potom ich nevedeli zatvoriť :)Kým vlak opäť zastal,bol v chodbičke "pekný" smradík.Ale dôležité bolo,že zastal v Obišovciach :),takže sme šťastne došli na staničku v Obišovciach.Mali sme sa ešte dostať na faru,a to nebol žiadny problém,pretože cestu sme si pamätali ešte od minula a na stanicu po nás prišla Zuzka a ešte jedna holka.O pár minút sme boli tam.Denisa nás hneď pri vstupe oboznámila s pravidlami :) Pri vstupe každý dostal slamku(boli 4 farby a podľa toho sme potom boli rozdelení do družstiev pri hrách).Večer sme začali hrami,potom mala Majka Klimová tému o DEDIČSTVE.Hovorila o tom,že to pravé dedičstvo môžeme získať len cez Ježiša Krista(a ja som rada,že toto dedičstvo som už získala).Potom boli chvály,na gitare nám hrala Lenka G.(a hrala super,i keď nám tvrdila,že nič nevie zahrať :),no neviem potom,že kto nám celý večer hral).Neskôr po večery(mali sme cestovinový šalát,teda ja som mala ešte niečo z domu) sme mali ešte taký spoločný čas s Bohom,čítali sme si z Biblie a Lenka nám opäť ničo zahrala.Bol to naozaj super čas s Bohom.Skončili sme asi 20 minút pred polnocou a chceli sme hrať BANG,ale sme sa k tomu dajak nedostali(asi preto,že Jany Šimočko išiel von a to bez neho,to neni ono :)Ale Jany sa potom vrátil a celú noc(až do cca. 8.00 hod. ráno)sme hrali BANG.Vôbec som nespala.A dokonca sa mi ako odpadlíkovi podarilo vyhrať poslednú hru:)Ráno sme mali aj rozcvičku,tancovali sme na KECY songy.Aspoň nás to trocha prebralo,lebo ja som začínala zaspávať.Potom sme upratovali,resp. len niektorí a ostatní sa pozerali :)Naspäť do PO sme šli vlakom(už sme vedeli,kde máme vystúpiť a bolo vidno).Na niektorej stanici boli také zaujímavé stromy a jeden mal ešte listy a Maja Klimka povedala:Ten strom má listy prilepené GUTALAXOM(chcela povedať CHEMOPRENOM),začali sme sa smiať:):):)Bol to výrok dňa.(ta to tak v krátkosti,ale bolo tam naozaj super a už teraz sa teším na ďalšiu ošpekačku v Obišovciach)