Včera som bola na túre na Šimonke(taký kopec za Zlatou Baňou,pri Dubníku).Ráno o 7.45 sme sa mali(Tessa,Erik,Oktam a ja)stretnúť na autobusovej stanici. Budík som mala nastavený na 6.30,ale asi som ho nejak vypla,keď zvonil,lebo som sa zrazu zobudila o 7.17(autobus do mesta mal ísť o 7.35,ale ešte bolo treba ísť 1km pešo na zastávku).Rýchlo som vyskočila z postele a mala som šťastie,že u nás bola babka,ktorá mi urobila desiatu.Za 10 minút som sa vychystala a utekala som na autobus.Stihla som ho a na stanicu som prišla načas.Oktam tam už bol a Erik o chvíľu prišiel.Myslela som,že Tessa už nepríde,lebo sme sa v piatok dohodli,že pôjdeme spolu ráno na autobuse na stanicu,ale ona v buse nebola.Chalani ma prehovorili,aby som jej zavolala,či naozaj nepríde.Po pár zazvoneniach mi zdvihla a povedala,že som ju práve zobudila :),bola skalmaná,myslela,že to už nastihne.Ale ja som jej poradila,že môže nastúpiť aj na Solivare.A tak sme sa nakoniec stretli v buse.
Vystúpili sme až na konci Zlatej Bane a šli sme strmou asfaltkou.Našli sme tam lavičky,a tak sme si sadli a najedli sa.
Nevedeli sme kadiaľ máme ísť.Ja som si pamätala cestu,ktorou sme tam išli pred 3 rokmi,ale Erik hovoril,že máme ísť po asfaltke.A keďže on je starší,tak sme šli po asfaltke.Hodinu sme chodili,šmýkali sa(tam bol už totiž sneh aj ľad),až sme prišli k rázcestiu.Keďže tam nebola žiadna šípka,ktorá by ukazovala smer an Šimonku,hlasovali sme,či pôjdeme k opálovým baniam alebo sa vrátime.Nakoniec sme sa dohodli,že sa vrátime a pôjdeme tou cestou,o ktorej som hovorila ja.Tak sme zabili dve hodiny.
Začali sme opäť na začiatku,ale tentoraz sme šli po lesnej ceste.Niektoré úseky som si pamätala,no niekedy som si nebola istá,či ideme správne.Ale na naše prekvapenie sme asi po dvoch hodinách cesty dorazili pod Šimonku.Na chvíľu sme zastavili,najedli sme sa a pokračovali sme až na vrchol Šimonky.Cesta trvala cca.15 minút.Na vrchole bolo dosť chladno(-1 stupeň Celzia)a fúkal ostrý vietor,takže sme odtiaľ chceli ísť rýchlo preč,ale ešte sme čakali na Erika,ktorý si ešte obzeral okolie kopca.Dole sme zišli dosť rýchlo a tak sme sa rozhodli,že pôjdeme ešte k vysielaču Dubník.Aj k nemu sme došli dosť rýchlo,ale museli sme sa ešte dostať na asfaltku,ktorá vedie až na Zlatú Baňu.Začali sme obchádzať okolo plota(lebo vysielač je oplotený),bola to nekonečná cesta.Asi o 20 minút sme konečne dorazili k asfaltke a tam sme sa zložili a začali jesť.Keď sme sa najedli,pustili sme sa po asfaltke.Šli sme cca.2 hodiny a opäť sme boli na začiatku,pri lavičke,kde sme ráno raňajkovali.Zase sme sa najedli a pokračovali sme do dediny.Tessa sa už nevedela dočkať,kedy už budeme v krčme a dáme si čajík.
V krčme bolo teplučko a mali sme dosť času,aby sme sa zohriali,nakoniec sme sa už nevedeli dočkať,kedy konečne pôjde autobus do Prešova.
Ale domov sme dorazili šťastne po namáhavom dni plnom smiechu,šmykov,smiechu,zimy a snehu aešte raz smiechu :) * :) * :)
potom tu možno dodám aj nejaké foto a tí,čo ste s nami nechceli ísť,môžete banovať,že ste tam neboli