Uz sa mi nezruti svet, ked ma neprijmu na medinu. Este nedavno by to bol pre mna koniec vsetkeho, lebo uz odmalicka snivam o tom, ze bude zo mna doktorka, no a teraz ma to konecne preslo. Resp. som sa rozhodla, ze prihlasky si podam na medinu, budem sa ucit na matury a na prijimacky a budem sa snazit, ako budem vladat (a ako sa mi bude chciet), pojdem na prijimacky, no a ked ma nahodou nevezmu, tak nic, pojdem na vedecku biolu (biola ma momentalne velmi bavi, tak lehko sa mi uci, mam z toho radost, ani sa do nej nemusim nutit) a mozno to skusim o rok :) Mam teraz taky dobry pocit z toho vsetkeho okolo vysky, prijimacok a tak, asi som na to potrebovala prist, lebo som fykt mala este stale pochybnosti, ci tam fakt mam ist, no a teraz je to OK. Boh si daco pouzil na to, zeby som to konecne pochopila. A ja som mu asi konecne dovolila, aby mi to ukazal a otvorila som mu aj tuto oblast mojho zivota. Lebo som stale mala pocit, ze medina to je to, co chcem ja a nie Boh, a nevedela som, co s tym. Ale uz viem, takze sa vytesujem.
No a este som prisla na to, ze ked raz budem velka, tak by ma bavilo hrabat sa v zemi dakde v Australii alebo na Novom Zelande. Jednoducho robit to, co ma bavi (biola) a popritom spozanvat svet, nove krajiny... Jeden moj sen, je ist na Novy Zeland a do Australie a "stretnut" tam dazdovku, ktora ma 3 m a zije v piesku :) Asi sa niektori teraz smejete, lae to by som chcela :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára